Aktuality

Diskusia o zatváraní nedieľ v maloobchode si vyžaduje odbornosť, nie populizmus

18.01.2023 - Tlačové správy

Predložený návrh novely Zákonníka práce skupinou poslancov, ktorým je opätovne snaha zaviesť zatvorenie obchodov v nedeľu, nereflektuje na vývoj tejto problematiky v rámci celej Európy. Z dôvodovej správy nie je možné vyčítať žiadne reálne argumenty a celý návrh je skôr založený na ideologickom základe s argumentom, že nedele patria rodine.

„Poslanci nie sú ochotní o tejto téme diskutovať, pretože ich presvedčenie je jednoznačné a nadradené odborným argumentom,“ hovorí Daniel Krakovský, predseda Iniciatívy slovenských maloobchodníkov. Dôvodová správa uvádza, že práca počas nedele neumožňuje tráviť voľný deň s rodinou. Faktom však je, že pracovníci v maloobchode nepracujú 7 dní v týždni a ani všetky nedele v mesiaci. Majú rovnaký fond pracovného času ako ktorýkoľvek zamestnanec a identický nárok na odpočinok a dovolenku.

Dnes je veľká časť maloobchodných prevádzok v nedeľu dobrovoľne zatvorená, mnohé z nich nemajú otvorené už počas sobotného popoludnia. Stačí sa prejsť po nákupných zónach miest. Tento návrh sa tak dotkne primárne potravinových prevádzok a nákupných centier, kde sú však často otvorené aj služby, ktorých sa zákaz nedotkne – napríklad gastro alebo kiná. Pri potravinách je možné, že sa tržba rozloží do iných dní, v niektorých segmentoch (textil, kvetinárstva, šperky) však impulzívny nákup môže tvoriť až 30% celkového obratu a nedele sú často najsilnejším nákupným dňom.

Predložený návrh tiež vychádza z neaktuálnych údajov, keď hovorí o 21% podiele zamestnancov pracujúcich pravidelne v nedeľu. Dáta z Eurostatu (2019) hovoria už iba o 16% takýchto zamestnancov a zároveň o znižujúcom sa trende. Tento údaj je rovnaký ako napríklad vo Švajčiarsku, ktoré má obchody v nedeľu povinne zatvorené. Údaje o práci v nedeľu totiž nezohľadňujú fakt, že je slovenská ekonomika postavená primárne na priemysle a výrobe, ktorého sa obmedzenie práce v nedeľu nijako nedotkne. Zatvorenie maloobchodu tak minimálne ovplyvní túto štatistiku.

Dôvodová správa tiež konštatuje, že nepríde k rapídnemu zníženiu obratu predajcov. Analýza Slovak Business Agency s názvom „Zákaz nedeľného predaja – krok správnym smerom“ (2020) síce rovnako tvrdí, že k rapídnej zmene prísť nemusí, avšak na tento problém sa treba pozrieť širšie a nezužovať ho len na samotný obrat. 

Analýza za problematickú tiež vníma možnú koncentráciu tržieb vo veľkých obchodných reťazcoch a na internetových obchodoch (vlastnených často nadnárodnými korporáciami) a z tohto dôvodu predpokladá aj zánik rôznych malých obchodníkov, ktorí nebudú schopní držať krok s konkurenciou. To povedie k deformácii maloobchodného trhu a narušeniu hospodárskej súťaže, čo sa tiež prejaví na zamestnanosti a tlaku na rast miezd. Ministerstvo financií v analýze dopadov hovorí o predpokladanom znížení počtu pracovných miest o približne 1740 osôb a celkovej ekonomickej strate zo zamestnanosti vo výške 31 miliónov eur. 

Táto strata by sa ďalej prehĺbila existujúcou nákupnou turistikou, a to jednak chýbajúcou tržbou, ktorú tvoria zahraniční návštevníci z Rakúska alebo Poľska, kde je v nedeľu zatvorené a tiež ušlou tržbou našich obyvateľov, ktorí za nákupmi v nedeľu vyrazia do Maďarska alebo Čiech. Analýza SBA tvrdí, že otvorené obchody v nedeľu spôsobujú menej sociálneho napätia v spoločnosti ako ich zatvorenie. Toto opatrenie tiež môže naraziť na ústavu z dôvodu obmedzenia hospodárskej súťaže a nerovného postavenia na trhu, pretože môže prísť k výraznému zvýhodneniu prevádzok, ktoré pod obmedzenie nebudú spadať.

Zatvorenie obchodov v nedeľu ovplyvnilo aj Maďarsko, ktoré experimentu ustúpilo po roku – počet zamestnancov v maloobchode sa znížil o 4000 ľudí a priemerná mzda v sektore narástla o 18 EUR, pričom v ostatnej súkromnej sfére o 87 EUR. Tento efekt by nastal aj u nás, pretože dnes nedostatok pracovníkov v maloobchode spôsobuje tlak na rast priemernej mzdy. Zatvorením nedieľ príde k zníženiu počtu zamestnancov na predajniach a tým sa vytratí aj tlak a preplácanie zamestnancov. Rovnako klesne priemerná mzda kvôli chýbajúcim príplatkom.

SBA konštatuje, že v Európe ako aj v ekonomicky vyspelých krajinách je trend skôr uvoľňovania pravidiel, týkajúcich sa otváracích hodín a obmedzovania predaja. Len menšina krajín (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko a Nórsko) má prijatý komplexný zákaz predaja, pričom vo všetkých existujú výnimky. Predaj naopak neobmedzuje Česko, Švédsko, Taliansko, Slovinsko, ale napríklad aj Fínsko, známe vysokou sociálnou ochranou zamestnancov. Mnohé iné krajiny regulujú iba otváracie hodiny maloobchodu počas nedieľ a aj krajiny, ktoré nejakú mieru obmedzenia majú, tieto regulácie prehodnocujú. „Analýza potvrdzuje, že obmedzenie nedeľného predaja majú iba krajiny so silnými odbormi alebo silným náboženským cítením, čo je napríklad Poľsko alebo Nemecko,“ tvrdí Krakovský a dodáva že napríklad v Poľsku toto opatrenie viedlo k rozšíreniu otváracích hodín počas týždňa.

„V neposlednom rade nerozumieme, že chcú niektorí poslanci s komfortnou mzdou brániť zamestnancom využívať poslancami zvýšené príplatky, pretože nie všetci majú záujem tráviť nedele doma,“ uzatvára Krakovský s dodatkom, že toto opatrenie sa dotkne najmä študentov pracujúcich cez víkendy. „Podnikatelia si koniec koncov sami vedia vyhodnotiť, či sa im oplatí pri rastúcich nákladoch mať v nedeľu otvorené a zamestnanci sa môžu slobodne rozhodnúť nepracovať v prevádzke, ktorá je otvorená v nedeľu,“ tvrdí Krakovský. Aj z interného prieskumu ISKM realizovaného v roku 2020 medzi vlastnými zamestnancami členov vyplýva, že približne 60% zamestnancov nemá problém pracovať v nedeľu.

Zdroj dát: vlastný prieskum, analýza Slovak Business Agency – „Zákaz nedeľného predaja – krok správnym smerom“ (2020)